Kedy si už zaslúžim lásku ?
Ach, už ste určite počuli o sebaláske, ako zázračnom nápoji, ktorý vám zabezpečí všetko o čom snívate? Partnerský vzťah, láskyplný a podporujúci, zdravý a fungujúci, ako sa budete cítiť v živote lepšie a všetko vám pôjde od ruky, ako vám iba so sebaláskou bude fungovať zákon príťažlivosti a len tak si pritiahnete do života všetko, čo potrebujete a po čom túžite…
Hm… Naozaj to takto funguje? Zázraky na počkanie… Ako sa teda mať rada?
Čo to vlastne je seba-láska?
Koncept sebalásky, vychádza z toho mať sa rád, postarať sa o seba. Sebaláska je pomerne široko definovaná v literatúre o osobnostnom rozvoji, doslovným prekladom tohto slova (self-love) sa pri prenose do pri prenose do našej kultúrnej roviny trochu stráca pravý význam toho slova a skôr v ľuďoch vyvoláva negatívne konotácie.
Zdá sa nám sebecké, a namyslené, starať sa o seba, dávať seba na prvé miesto. Sebalásku si vykladáme si podobne ako vzťah k iným. Ako naplnenie očakávaní a potrieb od druhej osoby. A tak sa potom pýtame samy seba: To si mám teraz každý deň dopriať voňavý kúpeľ, aby som si dostatočne preukázala, že sa mám rada?
Vnášame do toho materialistické ponímanie lásky, akoby sebaláska bola niečo čo si musíme dokazovať, čo sa dá zmerať a potom hodnotiť mám/nemám dosť. „Keď schudnem 20 kg budem so sebou spokojná.“ „Až keď budem mať dosť peňazí, budem si užívať život“ „Len keby som nemala toľko vrások….“
Preto by som radšej hovorila o láske všeobecne, o vzťahu k sebe samej/k sebe samému – o láskyplnom vzťahu k sebe samému. Verím, že je podstatnejšie pravidelne sa starať o vzťah (y), venovať pozornosť, než si vyznávať lásku. (Aj tieto moje slové sú zbytočné, keďže len na činoch záleží.) V istom zmysle každý vzťah, v ktorom sa angažujeme je naším vyjadrením lásky.
Kladieme si podmienky ako a kedy budeme hodné lásky a starostlivosti. Lenže presne to je kameňom úrazu – presne takto fungujú závislostné vzťahy, v ktorých sa neustále snažíme dosiahnuť nejakú métu, s vidinou, že potom už bude dobre … No nebude, čo vám poviem… To je o nastavení našej mysle, ak aj tú métu, ten vytúžený cieľ dosiahneme, naša pozornosť sa presunie a ani ten pocit zadosť učinenia, keď si splníme cieľ si nestihneme vychutnať…a znovu bežíme a snažíme sa ako o život.
Keď veríme, že sme milovaniahodní len keď nás niekto iný miluje, stávame sa závislí na láske od druhého, pretože len vtedy sa cítime v poriadku, milovaniahodní. Toto je základom pre kodependenciu (spoluzávislostné) vzťahy, vzťah sa pre nás potom stáva drogou, sme na ňom a partnerovej láske závislí, pretože z nej si odvodzujeme svoju hodnotu.
Takto sme boli vychovávaní v detstve, naše vzťahy boli naozaj kodependentne závislé na rodičoch. Bez ich starostlivosti by sme neprežili. A od týchto základných vzťahov sa potom odvíjal náš vzťah k sebe samým a k ďalším dôležitým ľuďom v našom dospelom živote. Snažili sme sa vyhovieť, byť dobrými deťmi, počúvať rodičov, boli sme pod tlakom príkazov a zákazov, čo mohlo viesť k neistotám, úzkostiam a obavám. Prispôsobili sme sa tomu, že láska je niečo, čo si musíme zaslúžiť. A potom sa pod tlakom našich vlastných neistôt, vrháme do vzťahov a to je takmer zaručený recept, že sa pripútame k niekomu, kto nám ubližuje a my ho budeme presviedčať o tom, aby nás ľúbil.
Túžime po láske, po ocenení, po pochopení, po starostlivosti a opatere, po rešpekte – plnom a bezpodmienečnom – po takej láske a bezpečí, ktoré nás zahalí, presne tu a teraz so všetkým, s našimi bolesťami, akoby láska bola ten zázračný liek, ktorý zahojí všetky tie zranené časti v nás samých. Tak hľadáme, bojujeme za ňu a pýtame sa kedy už budem hodná/ý lásky?
Na takú otázku je ťažká odpoveď, pretože už sama otázka má v sebe tú podmienenosť, kedy? Vždy za každých okolností si zaslúžite lásku a rešpekt. Nie je nič, čo pre to musíte urobiť, alebo nesmiete robiť.
Jedinou možnosťou ako vystúpiť z toho kolečka túžby po láske, je prestať po nej bažiť, prestať ju hľadať, prestať sa o ňu snažiť, prestať so sebou bojovať, aby sme si zaslúžili lásku.
Takže ak seba lásku vnímate ako prostriedok na dosiahnutie lásky v zmysle: keď sa budem mať rada, tak potom ma budú mať radi aj ostatní. Je to len prevrátený koncept podmienenej lásky.
Uvedomenie si, že pre lásku nemusím vôbec nič robiť, len byť je oslobodzujúce. Aby sme zažívali lásku stačí existovať. Sme milovaní tu a teraz, presne takí akí sme. So všetkými chybami, omylmi, bolesťami, starosťami. A to je podľa mňa láska, nepodmienečná, prijímajúca všetko presne tak ako to je. Môžeme ju cítiť hneď tu a teraz. A v každej chvíli. Lebo len teraz je tu a teraz. Nie je potrebný nikto ďalší, kto by mi dokazoval lásku, pretože láska je cit a ten cítim iba v sebe.
Ako rozvíjať vzťah k sebe samej/ k sebe samému?
Niektoré životné skúsenosti, napr. gaslighting, nás môžu náš vzťah k sebe dosť pošramotiť a potom nevnímame svoje vlastné vnímanie sveta ako podstatné a odpájame sa od seba a dôvery v svoju schopnosť viesť sami seba životom.
Ako si zlepšiť svoj vzťah k sebe? Ako sa naučiť pristupovať k sebe s láskou? Chcem vám načrtnúť štyri spôsoby ako si môžete prejaviť bezpodmienečnú lásku. Naviac nemusíme hneď hovoriť o láske, ak to tak necítite, hovorte o rozvíjaní vzťahu.
Postupujte pomaly, presne iba toľko ako sa dnes práve cítite. Nedávajte viac (ani sebe) než dnes zvládnete, než je pre vás v poriadku. A rovnako prijmite len toľko koľko zvládnete. 🙂 Aj vo vzťahu k sebe treba byť autentický. A dobrý pocit zo seba bude rásť a váš vzťah sa bude prehlbovať a silnieť. Možno urobíte pár chybičiek, pár prešľapov, než zistíte čo vám vyhovuje, v ktorú chvíľu čo vám pomôže. A nebojte sa experimentovať 😉 a skúšať. Každý potrebujeme niečo iné a niečo iné je pre nás podstatné, aby sme sa cítili milovaní, pochopení a prijatí.
1. Empatia a súcit
Bezpodmienečná láska, nie je o tom opakovať si afirmácie: „Mám sa rada. Mám sa rada. Milujem sa.“ 🙂 Alebo čokoľvek iné robiť,aby som si dokázala lásku. Láska je cit, je o prežívaní, o prchavom pocite, o momente, o prítomnosti. Je to o tom dovoliť si ju cítiť, presne tak ako to v tejto chvíli potrebujeme.
Takže za najdôležitejší prejav lásky a úcty k sebe považujem dovoliť si cítiť všetky svoje pocity, dovoliť si myslieť to, čo si myslím a podľa toho konať.
Znamená to byť k sebe empatická a uznať si svoje pocity, byť súcitná, chápať sa, prečo sa cítim tak ako sa cítim, dovoliť si to, že s takými skúsenosťami, v takejto situácii je to ako reagujem úplne prirodzenou reakciou. Nebrániť si v tom cítiť to, čo prežívam. Myšlienky a pocity sú ako oblaky, prichádzajú a odchádzajú, stačí ich pozorovať. Nie je nutné, ich hodnotiť za dobré alebo zlé, podstatné je si ich všimnúť, uvedomiť si: takto ja premýšľam, takto sa cítim. Overiť si teraz som smutná: ako cítim, ako prežívam smútok?
Možno aj práve nemilovaná, ale cítiť to, umožniť si cítiť a prežiť to čo práve prežívam je prejavom lásky. Rešpektom a úctou k sebe. Takže môžem sa cítiť nemilovane, ale zároveň byť milovaná 🙂
2. Podpora a fandenie
Druhou stranou mince rešpektu a prijatia všetkých svojich pocitov je podpora. Či už je to podpora a dôvera v to, že zvládnem náročné situácie alebo je to podpora v tom vykročiť a urobiť prvé kroky k splneniu svojich snov. Je to motivácia k objavovaniu svojích vášní, svojich silných stránok, podpora v tom cítiť radosť.
Dovoľte si tešiť sa. Z maličkostí, z vecí, situácií, ktoré vám robia autentickú radosť. Dovoľte si uvoľniť sa, pretože aj v ťažkých situáciách môžete cítiť radosť. . A je dobré vedieť, že takéto momenty si môžete vytvárať aj sami.
Sme komplexné bytosti a také býva aj naše prežívanie, jedna vec nás môže rozosmutniť a druhá hneď na to potešiť. Život je plný prekvapení a zvratov.
Ako na ceste za svojimi snami, tak aj na ceste za láskyplným vzťahom k sebe, sa niekoľkokrát potknete. Možno budete oscilovať medzi sebaláskou a sebanenávisťou, netrápte sa tým. Je úplne normálne byť raz hore a raz dole. Uvoľnite sa. Nie je dôvod si zo snahy o získanie sebalásky upliesť na seba bič, aby ste sa potom mohli cítiť ako najväčšie zlyhanie svojho života. Spomaľte, a čokoľvek príde, milujte to.
3. Preskúmajte svoje vnútro
Dovoľte si spoznať svoje vnútro. Nie je nič krajšie než si lepšie rozumieť, pochopiť prečo konám tak ako konám, kde sú moje silné stránky a aké sú moje slabé miesta. Čo mi pomáha a čo ma podkopáva. Kam smerujem a aké sú moje korene, základy, na čo sa môžem spoľahnúť.
Nechajte sa viesť svojou intuíciou, nech vám ukáže je pre vás najlepšie. Niekomu vyhovuje písať si denník, niekto radšej medituje alebo sa v modlitbe spojí s Bohom, niekto chodí na prechádzky, a niekto sa potrebuje kreatívne vyjadriť. Nie je nutné robiť veľké veci, malé kroky postupne budujú dôveru a aj vaša duša vám postupne uverí, že to myslíte vážne a začne sa viac autenticky prejavovať, keď v tom bude podporovaná. Stačí si venovať čas, podľa vašich možností môžete napríklad začať iba piatimi minútami denne, tak že si každý večer napíšete, za čo ste v ten deň vďačný.
Ak by ste chceli na sebe intenzívnejšie pracovať a poznať svoje tienisté stránky doporučujem pracovať aj so svojimi tieňmi. Tieňový denník je ideálny pre introvertov, pre extrovertov alebo tých, čo si myšlienky triedia rozprávaním odporúčam dôveryhodného terapeuta.
4. Liečenie a uvoľnovanie starých vzorcov
Keď človek príde na to, že niečo mu už v živote neslúži tak, ako by potreboval. Je potrebné prepustiť zastaralé vzorce z nášho podvedomia a uvoľniť miesto pre nové, vedome zvolené správanie. Často si vieme odôvodniť, naše správanie, možno aj vieme, čo má naše reakcie na svedomí, tak radi by sme to zmenili, ale opakovane zlyhávame v našich pokusoch riadiť sa nami zvolenými princípmi.
Za našimi podvedomými vzorcami často stoja nespracované emócie z rôznych životných skúseností, predovšetkým z detstva. Pochopenie a prijatie situácie, ktorá sa stala prináša zmierenie a následne uzdravenie mladšieho ja.
Celostná hypnoterapia v sebe spája spracovanie emócií, prácu s mladším ja/vnútorným dieťaťom a následne pomáha hneď vytvárať a ukotvovať nové žiadúce formy správania. Tak sa nestane, že na „uvoľnené miesto“ sa iba náhodne doplní iný program.
Počas terapeutických stretnutí Výprava za sebou liečime zranenia a podporujeme práve sebalásku a vnímanie Vašej hodnoty.
Nech sú vaše dni plná lásky a pozorumenia!
Sprevádzam ľudí ťažkými životnými skúškami, traumatickými skúsenosťami a prinášam nádej a svetlo do temných zákutí.
Vytváram časopriestor v ktorom môžete bezpečne a v prijatí preskúmať vlastné ja. Podporím Vás v odvahe a odhodlaní vykročiť v ústrety svojim snom a túžbam, ktoré sú v súlade s vašou dušou.
Pingback: 17 trápení, ktoré vám hypnoterapia pomôže účinne vyriešiť - Pod vŕbou s Katkou