Viete, že to nie je ten pravý človek pre vás, viete, že ten vzťah nemá budúcnosť. Viete, že pre všetkých by bolo lepšie keby ste neboli spolu…. A aj tak váhate či odísť alebo zostať? Čo vás ešte drží?
Máte strach? STRACH! STRACH! STRACH! To nie je bububu, to je naozajstná hrozba. Strach, že sa niečo stane. Niečo, čo ani neviete čo je. Niečo, čo nemáte ani trochu pod kontrolou. Niečo, o čo prídete. Niečo, čo je vám drahé. Niečo, čo musíte opustiť…
Ten strach nie je iba vo vašej hlave, nie je to neopodstatený strach, aj keď preň nemáte logické vysvetlenie a nevidí ho nikto iný. Vy samy viete, z čoho máte strach, ste tým, kto najlepšie pozná svojho (bývalého) partnera. Vy viete odčítať z neverbálnej komunikácie, z mierne zahnutého kútika úst, že sú to iba sladké slová, ale v skutočnosti spriada plány ako vám ublížiť.
(Znie to drsne a väčšinou to nie je tak priamočiare, ale tú pachuť niečoho skazeného, cítite tak či tak.)
Odchod/rozchod z toxického vzťahu, vzťahu so skrytou alebo otvorenou agresivitou, je jedným z veľkých spúšťačov, ktoré vyvolávajú násilie a útoky. Aj keď sa váš vzťah pohyboval skôr na škále miernejšie nezdravého vzťahu, rozchod môže vyvolať vlnu násilia, ktoré vám ukážu čo bolo naozaj pod povrchom nezdravého vzťahu.
Toxický človek vám bude tvrdiť ako vás má rád a ako by vám aj modré z neba zniesol, cítite však, že niečo tu nesedí. Rozchod ukáže pravú tvár človeka. A to čo, čo taký človek považuje za lásku. Láska, ktorá škrtí. Láska, ktorá zväzuje. Láska, ktorá bolí. Láska, ktorá obmedzuje.
Pre mňa to už viac nie láska. Láska je rešpekt, láska je pochopenie, láska je súcit, láska je voľnosť, láska je ľahkosť. A cítite ju na všetkých úrovniach, hlboko. Bez pochybností.
Nemôžete odhadnúť to, čo príde. Nevidíte do druhého človeka, aj keď to tušíte, aj keď ste dlho žili v ilúzii, že dokážete predvídať jeho reakcie, že keď urobíte to a tamto, tak on urobí to a to a tak sa ochránite alebo si zaslúžite jeho lásku. Čítali ste jeho nevyslovené priania, odhadovali ste reakcie. A áno, pravdepodobne ste v tom najlepší. Ste preborník v neverbálnej komunikácii alebo aspoň v ladení sa na svojho partnera. Ani to vám však pri odchode nepomôže. Neodhadnete to, tú silu, tú zlosť, tú nenávisť nedokážete odhadnúť. Proste preto, že vy nie ste nenávisť, zlosť. Vaším cieľom nie je ublížiť, ale rásť, spoločne alebo sama. …
Môže sa stať, že vás bude ohrozovať fyzicky, zintenzívni sa psychické násilie, budú padať rôzne vyhrážky, výnimkou nie sú ani rôzne krivé obvinenia, trestné oznámenia. Určite sa bráňte a chráňte sa, dávajte na seba a svojich najbližších pozor. Neváhajte sa obrátiť na políciu, keď ste v ohrození.
Čo však môžete a viac menej je to nutnosť je: pripraviť sa. Pripraviť sa, že bude ťažko, možno bude tak zle ako vám ešte nikdy nebolo. Ale o jednej skutočnosti sa musíte presvedčiť, ak naozaj nechcete opakovať cyklus násilia. A robiť ju každý jeden deň, každú jednu chvíľu, ťažkú či ľahkú, či vás bude okolie, partner podporovať alebo nie. Musíte si byť touto skutočnosťou istí:
BUDETE STÁŤ PRI SEBE AKO EŠTE NIKDY PREDTÝM, BUDETE SA PODPOROVAŤ ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ. Vaše zdravie, vaša spokojnosť je dôležitá. Ste dôležití.
Časom a opakovaním sa stanete svojím najlepším priateľom, tým, ktorý najlepšie vie kedy vás nechať plakať a kedy je čas vás začať zdvíhať, kedy byť súcitný a kedy odhodlaný a kedy vás nakopať do zadku ;-).
Môže sa stať, že na začiatku si tým vôbec nebude istí, či to dokážete a či to robíte správne. Istota sa tvorí pravidelnosťou a opakovaním.Vedzte, že ten pocit, že sa na seba môžete spoľahnúť stojí za to. Preto je vhodnejšie sa na to pripraviť, trénovať, ešte pred reálnym odchodom, pretože rozchod je veľmi turbulentný a u toxickej osoby môže vyvolať naozaj masívnu vlnu agresie, tak nech máte tu najlepšiu podporu pri sebe za každých okolností ;-).
Najťažšie je urobiť ten jeden skok do neznáma a odísť. Nadobro. To je ten jeden veľký skok, keď priepasť dvoma krokmi neprekročíš. Áno, začnú byť potom situácie nepredvídateľné a z rôznych pohľadov ohrozujúce vašu osobu,osobnosť alebo integritu. S čím po odchode treba počítať sú nielen útoky od bývalého partnera, ale dostaviť sa môže šok na vašej strane.
Čo môžete urobiť, aby bol odchod čo najznesiteľnejší?
Plánujte.
Poznajte nepriateľa a buďte prezieravá. Nie všetko sa dá naplánovať, ale môžete sa tak omnoho lepšie ochrániť. Zvážte možnosť násilia. Porozmýšľajte či je lepšie na to partnera postupne pripraviť, alebo radšej iba potichu vycúvať. Vytvorte si podpornú sieť priateľov, miesto kam môžete v prípade útokov odísť, komu v núdzi zavolať. Zabezpečte si, čo je vám drahé. Pamätajte, že všetko, čo vás robí zraniteľnou je potenciolnálnym nástrojom na pomstu pre toxického človeka. Neočakávajte pochopenie a prevzatie zodpovednosti.
Ak sa obávate o svoju bezpečnosť, pokojne a múdro to vyjadrite pred autoritami (sociálka, polícia) a pripravte sa konať na základe ich odporúčaní.
Zahoďte pochybnosti, že by ste neboli čestným a hodnotným človekom, keď pre jedenkrát a kvôli svojej bezpečnosti či bezpečnosti detí, násilnému partnerovi neoznámite do očí, že odchádzate. Naozaj sú situácie, kedy je lepšie odísť potichu. Nikto vám to nebude mať za zlé (okrem partnera) a nevyčítajte si to. Pretože teraz ste dôležití vy a vaša bezpečnosť – STOJTE PRI SEBE UROBTE TO, ČO JE PRE VÁS A VAŠU BEZPEČNOSŤ PODSTATNÉ!
Stáva sa, že ľudia aj odídu z toxického a násilného vzťahu, ale následne sa k partnerovi, ktorý ich poškodzuje vrátia, niekedy aj opakovane. Často ich k tomu vedie pocit, ktorý sa dostaví po odlúčení – veľmi mi chýba, nedokážem bez neho žiť a mylne si tento pocit zamieňajú za lásku. Čo sa však naozaj deje nie je láska, ale závislosť. To znamená, že vaše telo na partnera reaguje ako na dávku, ktorú potrebuje. Preto vám tak zúfalo chýba, preto naňho nemôžete prestať myslieť, preto tak túžite, aby povedal, že už vám rozumie, a mohli ste byť znovu spolu. Po odchode od toxického partnera vo vašom tele prebieha reálna reakcia akoby ste boli na ňom závislí a čo sa stane po tom čo narkoman nedostane svoju dávku? Počítajte s tým, že po tom, čo si odstrihnete možnosť kontaktu, validácie od svojho toxického partnera, môžu sa dostaviť reálne známky detoxifikácie a že to bude veľká záťaž nielen pre vašu psychiku ale aj pre fyzické telo. Ak to však zahrniete do svojho plánu, umožní vám to vydržať túto náročnú fázu a naozaj vyliečiť svoje zranené srdce.
Poznáte príbeh o červených topánočkách?
Dievčatko, ktoré si ušije vlastné topánočky a má z nich najväčšiu radosť, pretože do nich vložila svoju prácu a svoje srdce. Sú síce primitívne a veľmi jednoduché, no prinášajú jej radosť.
Dievčatka sa ujme starena, ktorá dievča po rôznych stránkach socializuje a pri tom spáli jej červené topánočky. Dievča dostane obyčajné hnedé topánočky, aké nosia všetky slušné dievčatá v meste. V dievčati však rastie túžba po červených topánkach, po pocite, ktorý cítila keď ešte žila nespútaná v lese.
Keď sa jej naskytne príležitosť potajme si od obuvníka kúpi červené črievičky. Obuvník ju pobáda, aby preňho v tých črievičkách zatancovala. Ako začne dievča tancovať najprv má z tanca radosť, ale čím viac tancuje, tým si viac uvedomuje, že netancuje ona ale topánky tancujú ňou. Tancuje cez polia a lesy, cez vysokú trávu a malinčie, tancuje cez dediny a mestá.
Nie je nikto kto by jej pomohol vyzuť topánky, snaží sa zobuť, poskakovať na jednej nohe a vyzuť si topánku ale noha ktorú si drží sa snaží tancovať tiež. Topánky jej nedovoľujú si oddýchnuť. Takto tancuje ďalej až úplne vyčerpaná dotancuje do opustenej drevorubačovej chalupy v hlbokom lese, kde na stene visí zavesená sekera. Dievča z posledných síl chytí sekeru a otne si nohy. Topánky s nohami odtancujú kdesi do neznáma. Vyčerpaná dievčina ostáva sama.
Tu príbeh ako ho poznám končí. Život však nie je iba o jednom príbehu. Dievčina v tom čase už žena, nezomiera, ale ďalej žije ďalšie a ďalšie životné príbehy. V psychickom svete odseknuté časti dorastú, chce to odvahu a odhodlanie liečiť zranené kýpte, pozrieť sa čo spôsobilo, zmrzačenie.
Dievča zostáva žiť v chalúpke ako mrzák, plazí sa po zemi, hľadá si obživu v lese. Prežíva na lesných plodoch a milostivosti lesných duchov. Každú noc sa jej sníva zvláštny sen, keď k nej prichádza biela žiarivá postava a hladí je nohy presne na mieste kde sa ich dotkla sekera. Prikrýva ju akési biele svetlo. Cez deň sa s námahou plazí za potravou, večer si unavená líha na tvrdé lôžko.
V noci k nej prichádza biela postava. Jedného rána jej táto bytosť, ktorá nie je z mäsa a kostí oznámi, že nastal čas znovu tancovať. Dievča s povzdychom a odovzdaním vstáva z postele a s prekvapením zisťuje, že jej nôžky dorástli. Učí sa znovu chodiť a tancovať. Život začína byť pre ňu jednoduchší a radostnejší. Časom jej nohy zosilnejú a ona tancuje radosťou a s pocitom hlbokého spojenia sama so sebou. Zrazu jej les aj chalúpka pripadajú dôverne známe, miesto, kde kedysi dávno šila svoje divoké topánočky.
Nech sa vám zdá, že ste prišli o krídla, ruky, nohy, čokoľvek, dôverujte, že je možné sa vyliečiť a zahojiť. Nebudete takí istí, vaše znovu dorastené nohy budú citlivé a vnímavé, môžete s nimi znovu tancovať, ale zároveň vás ochránia, vycítia pasce a nástrahy.
Opatrujte sa, veľa lásky!
Katka
Sprevádzam ľudí ťažkými životnými skúškami, traumatickými skúsenosťami a prinášam nádej a svetlo do temných zákutí.
Vytváram časopriestor v ktorom môžete bezpečne a v prijatí preskúmať vlastné ja. Podporím Vás v odvahe a odhodlaní vykročiť v ústrety svojim snom a túžbam, ktoré sú v súlade s vašou dušou.
