Vzťahy nás ovplyvňujú počas celého života, denne sa rozprávame o tom, aké trápenia a „maličkosti“ nám zasahujú do života. Ako túžime po tom, aby nás naši partneri milovali a prijali takých/é, akí/é sme. A aké je to súženie, keď naše opakované prejavy dobrej snahy, či dobrých vlastností nie sú prijímané.
Svet vnímame z polarít a jednou z nich, široko rozšírenou, je rozdiel medzi mužsko-ženskou energiou. Často sa hovorí ako každá z týchto energií tvorí svoj vlastný svet. Ako muž dáva a žena prijíma. Muž je racionálny a žena emocionálna. Muž je hlava a žena krkom. Muž je dominantnejší a žena submisívnejšia.
Vidím okolo seba ako sa na základe vnímania týchto polarít, ľudia snažia jednoducho napasovať do týchto nálepiek. Musíš v sebe prebudiť ženskú energiu….Si príliš v mužskej energii… Buď viac ženou, on sa potom bude môcť naladiť na mužskú energiu. ALEBO Vzmuž sa! Ty to predsa musíš vyriešiť- si muž!
Sťažujeme sa, že muži nevnímajú naše potreby, že sú necitliví. Ale je to naozaj tak? Psychologické štúdie poukazujú na to, že muži emocionálne zranenia, prežívajú hlboko, niekedy ich dokonca spracuvávajú dlhšie než ženy. Znamená to, že horšie rozumejú emóciám? Ale kdeže. Znamená to len, že sa im o tom ťažšie rozpráva, že na to, aby sa dokázali otvoriť potrebujú tak ako všetci len porozumenie a prijatie. Miesto, kde sa môžu bez strachu vyjadrovať o svojom prežívaní. Kde na nich nevypadne zo skrine strašiak menom: kultúrne očakávania (eg. už prefláknuté muži neplačú). Toho strašiaka nielen, že očakávajú niekde mimo seba. Oni sú už s ním tak zžití, že ho nosia v sebe. A to nie je žiadny mužský princíp, to je prežívaná trauma.
My, ženy, v tomto nie sme iné, tiež si nesieme zranenia z dôb, kedy naše ja nebolo prijaté a milované. Keď sme počúvali, že dobré dievčatká sa takto nezlostia. Či hrať futbal nie je pre dievčatá. A teraz, v dospelosti, hľadáme, kde by sme sa mohli ešte vylepšiť, aby sme boli viac ženské, milšie a ústretovejšie. Aby sa konečne naplnila naša potreba – byť milovaná a prijatá. A tak sa staráme, prejavujeme dobrú vôľu, odpúšťame, chápeme, len aby sme potom na oplátku počuli – ty si taká výnimočná žena! Milujem Ťa – a keď to od partnera nedostaneme, toto ocenenie, tak sa sťažujeme kamarátkam, známym aj neznámym, aký je ten náš muž primitív, neokrôchanec a grobian, len aby sme toto potvrdenie – si dobrá, zaslúžiš si uznanie – dostali aspoň od iných, keď už od toho svojho sme ho nedostali. Aj toto je trauma – zranenie z detstva.
Trauma nás drží v rigidných vzorcoch. V očakávaní že, keď ja pridám viac ženskej „energie“ (=traumatizovanej ženskej enegie), príde ku mne zvonku viac mužskej „energie“. Lenže toto nie je o energii. To je vzorec, ktorý sme sa naučili. Keď sme boli malí, fungovalo to, keď sme boli dobrí, rodičia nás pochválili, prišlo k nám to prijatie v nejakej forme. Lenže naši partneri nie sú naši rodičia. Naši partneri sa o nás nemusia starať. A my, nezomrieme bez ich starostlivosti. Láska medzi partnermi sa dáva a prijíma bez nutnosti a potreby ju získavať.
Nikdy se necítím tolik obdarovaná,
jako když si ode mne bereš,
když chápeš mou radost
z toho, že Ti můžu dát.
A víš, že nedávám,
abych Tě zavázala,
ale protože chci prožívat lásku,
kterou k Tobě cítím.
Laskavě přijmout
může být tím největším darem.
Není způsob,
jakým bych tyto dvě věci oddelila.
Když Ty mi dáváš,
ja Ti dávám své přijetí.
Když si ode mne bereš,
cítím se tolik obdarovaná.
Dávam ti svoje prijatie. A to je tá energia, to jemné fluidum za tým – keď dávam zo svojej lásky a radosti, prichádza ku mne láska a radosť. Ja ju prijímam, pretože je to to, čo v sebe mám, poznám to. Keď dávam z pocitu nedostatku, prichádza ku mne nedostatok. Prichádza vo forme toho, čo nepoznávam vo svojom vnútri, a pocit nedostatku sa opakuje. Energia vychádza z nás. Nie je rigidným vzorcom, niečo, čo môžeme vykonať a potom sa budú veci diať tak ako chceme. Kde partnerovi, nedávame priestor vybrať si ako sa bude chovať, ale vyžadujeme konkrétnu reakciu na naše „láskyplné obetovanie sa“?
Energii môžeme porozumieť, prijať ju a jej umožniť, aby konala cez nás.
Páči sa mi nazerať na vonkajší svet ako na zrkadlo. Zrkadlo, ktoré nám ukazuje aj to, čo my nevidíme. Môže nám pomôcť odhaliť naše najhlbšie potreby, zranenia, ktoré pred inými (ajpred sebou skrývame), ale aj naše dosiaľ neodhalené kvality. Nemôžeme meniť konanie iných ľudí. Ale ich konanie – naše vnímanie ich konania – nám môže poukázať na to, čo máme v sebe.
To, čo očakávame, že by sme chceli dostať z vonku. To by sme mali hľadať, a vytvoriť v sebe. Len tak to bude mať šancu k nám naozaj prísť. Aj keď v čase keď túto kvalitu už v sebe budeme mať, nebudeme ju potrebovať/vyžadovať, aby k nám prišla zvonku. A rovnako je to s mužskou a ženskou energiou. Ak nám chýba mužská sila, odhodlanie, činy a akcia (od nášho muža). Nie je potrebné ísť do protipólu a pridávať viac čakania, viac pochopenia, viac odpustenia. Je vhodné to po čom túžime objaviť v sebe. Tú skutočnú energiu, tak ako ju vnímame. Pretože každý máme v sebe aj ženskú a mužskú energiu, tzv. vnútornú ženu a vnútorného muža. Obe tieto energie túžia byť v harmónii, vzájomne sa dopĺňať. Vtedy sa deje zázrak života. Prijatie aj dávanie splývajú v jedno, v celistvosť, radosť. Tvorí sa nová tretia energia – ladný tanec energií – vzťah vo vonkajšom aj vo vnútornom svete.
Naše energie sa vyrovnajú, už nebudeme potrebovať zažívať pády a výšiny energií, pohybovať sa na hojdačke nedostatku/strachu a v zápätí uvoľnenia a naplnenia. Len aby sme sa znovu dostali do nedostatku. Keď sme v harmónii naše energie sú vyrovnané, je im dovolené prejavovať sa voľne v našom živote. Prijímame ako svoju ženskú (jemnú a citlivú) stránku, tak aj svoju mužskú (rozhodnú a k akcii pripravenú stránku.)
Keď sú obe sily vyrovnané, cítime sa ukotvený vo svojom tele a živote. Sú to len dve stránky toho istého. Energia/spiritualita. Ja, jedinečná kombinácia energie a hmoty. Neznamená to, že musia byť v rovnakom množstve, znamená to, len, že musia byť obe prejavené. Nepotlačené. Nepáči sa mi, že kvality/vlastnosti ľudí sa hodnotia ako dievčenské alebo mužské (genderovo špecifické). Možno vykazuje niektoré pohlavie štatisticky významnú odchýlku od priemeru, ale to neznamená, že my ako jednotlivci by sme mali odpovedať štatististike. Každý z nás je jedinečný. Verím, že aj muži sú citliví a vnímaví, rovnako ako aj medzi ženami sa nájdu sebestredné ženy, bez štipky pochopenia pre iných.
Mám pocit, že by sme svet mohli vnímať z vyššej prespektívy, každý sme človek, či sme muž alebo žena, nezávisle na pohlaví. Máme v sebe obe polarity a máme v sebe energiu, ktorá nás môže posunúť, ktorýmkoľvek smerom. Pozrime sa na svoje potreby a očakávania ako cez zrkadlo.
Opýtajte sa sami seba, čo očakávate od partnera. Hľadáte ocenenie? Niekedy stačí jednoduchá otázka PREČO, aby sme si lepšie porozumeli. Ak chcete ísť do hĺbky, pýtajte sa PREČO niekoľkokrát za sebou. Prečo potrebujem ocenenie? Lebo tak viem, že mu na mne záleží. Prečo chcem, aby mu na mne záležalo? Lebo chcem byť preňho dobrá. Prečo chcem byť dobrá? Aby som sa cítila správne. Pýtajte sa ako to dosiahnuť, čo to znamená byť správne. Nájdite svoje, ako byť správne bez toho, aby to muselo byť hodnotené zvonku niekým iným. Ak dôjdete k záveru, že v partnerovi vidíte skôr otca, ktorý sa o vás má postarať. Nájdite v sebe toho „muža – otca“, ktorý sa o Vás postará. Pýtajte sa sami seba – ako sa v tejto situácii môžem o seba postarať? Nájdite v sebe toho princa na bielom koni – ktorý Vás zachráni – zachráni z nevhodného vzťahu (s partnerom či nezdravého vzťahu k sebe samej?). Nájdite v sebe toho kráľa, ktorý pre Vás obetuje všetko bohatstvo sveta.
Nájdite kvality, ktoré očakávate od partnera v sebe. Hľadajte celistvosť – harmóniu. Len tak môžeme vyliečiť a zahojiť tie zranenia, ktoré volajú po pozornosti. Ak túžite po tom, aby sa o Vás partner postaral, nehľaďte na to, čo robí alebo nerobí váš partner,ale postarajte sa o seba sama. Či Vás iní budú vnímať ako muža alebo ako prisilnú ženu. Byť divná je lepšie, ako sa cítiť celoživotne nemilovaná a nešťastná.
Sama som sa kedysi snažila byť viac ženskou, aby muž v mojom živote mohol byť mužom. Ale tento vzorec viedol iba k tomu, že som sa stratila a môj muž aj tak nekonal tak, ako som si predstavovala, že by sa muž mal správať. Išiel si naďalej vo svojej zranenej mužskej energii. Keď som odišla, musela som sa naučiť znovu sa o seba postarať. Povedala by som, že v mojom živote je teraz omnoho viac mužskej energie ako kedysi – viac pracujem, viac riadim a rozhodujem, nesiem zodpovednosť za seba a svoje deti. A napriek tomu, ľudia okolo mňa vnímajú vyžarujúcu ženskú energiu. A cítim ju aj ja. Prirodzene. Až teraz môže žiariť, keď vie, že je chránená, nie z vonku, ale zvnútra. Potrebovala silného vnútorného muža, aby sa mohla prirodzene prejavovať. Radovať sa zo života, chápať a milovať. Tancovať s vetrom a zmenami.
Čo tak sa vykašľať na polarity a byť proste sami sebou? So svojím prežívaním, pocitmi, vnímaním aj potrebou sa o seba postarať. Byť a byť v poriadku so všetkými svojimi nedokonalosťami a odchylkami, so všetkými svojimi skúsenosťami. Byť jedineční.
Sprevádzam ľudí ťažkými životnými skúškami, traumatickými skúsenosťami a prinášam nádej a svetlo do temných zákutí.
Vytváram časopriestor v ktorom môžete bezpečne a v prijatí preskúmať vlastné ja. Podporím Vás v odvahe a odhodlaní vykročiť v ústrety svojim snom a túžbam, ktoré sú v súlade s vašou dušou.
