Kto som?
Ahoj, volám sa Katka Jurdíková,
som svetlom a trpezlivou hľadačkou pravdy. Som tu, aby som vytiahla problémy a traumy na svetlo sveta, a tak mohli byť videné, prijaté, liečené a zahojené. Som tu, aby som podporovala ľudstvo aj jednotlivcov stať sa láskavejšími, pokojnejšími a autentickejšími a mohli sme tak žiť radostnejší a naplnenejší život.
Ako som sa k tomu dostala?
Už od maličkého mala som bola napojená na vyššie vedenie a intuíciu, verila som v lásku a bola som presvedčená, že ľudia si navzájom a prajú iba dobré a chcú pre druhých iba to najlepšie. Ako som však rástla, život mi ukazoval, že ísť vlastnou cestou, vlastne znamená byť tvrdohlavá, a preto neprijateľná, nedostatočná. Moja prispôsobivá povaha to prijala postupne za svoje…
Stala som sa vzornou dcérou, žiačkou a študentkou potom som pokračovala vzornou manželkou a matkou. Postupovala som podľa predom pripraveného scenára, spoločensky tak ceneného: prestížna škola, úspešná kariéra,naplnené manželstvo a dom plný detí. Úplne som sa tomu oddala.
Život však nie je nalinkovaný od šťastný po šťastnejší...
Po tom čo som stretla svojho „princa na bielom koni“ som svoj život postupne prekovápavala, aby sme mohli žiť náš sen. Snažila som sa, prekopávala som sa znovu a znovu, len aby som pasovala do kolónky skvelá manželka a matka. Až som sa v tom akosi stratila… V tej hre citov a ega.. Moje presvedčenia už neboli moje. Môj pocit bol prázdno. A to, čo sme žili bolo ďaleko od rozprávky. A tak som sa vydala na cestu – na cestu, ktorá nebola v pláne, ale bola nevyhnutná.
Tápanie v tme
Nevedela som kto som a ani či to stojí za to. Brodila som sa pocitmi beznádeje, zúfalstva, bezmocnosti, obrovského strachu aj myšlienok na ukončenie trápenia. Vstávala som s pocitom, že to neprežijem, toto naozaj neprežijem, a predsa každý deň som vstala a prežívala. V takých chvíľach som sa nedokázala uvoľniť ani meditovať, nie to ešte pozitívne myslieť. Boli chvíle a že ich nebolo málo, kedy ma iba ako v hmle niesol Boh. Prihováral sa v synchronicitách, v prírode a hlavne v ľuďoch, priateľoch, ktorí pri mne stáli. Stačila myšlienka, že sú a sú tu pre mňa. Až neskôr som sa opäť dokázala vrátiť k meditáciám, ktoré mi pomohli vytvoriť život po akom som túžila a v ktorom môžem byť sama sebou. VŽDY. V každú chvíľu.
Cestou som sa učila o odovzdaní sa, o odvahe, o prijímaní a o pokore. Bola to dlhá cesta a verím, že nekončí, iba som na akejsi medzizastávke. Iná, a predsa tá istá, s podobnými ideálmi o láskyplnom svete a presvedčená o sile porozumenia a vzájomnosti. Vedomejšia si svojich kvalít, ale aj nedostatkov, to mi však nebráni prejaviť sa takou akou som. Už necítim potrebu štelovať sa do nejakých kolóniek.
Koniec cesty alebo zažiatok?
Proste som, vychutnávam si obyčajne neobyčajné chvíle. A s radosťou tieto chvíle vytváram. Teším sa z každého rána, z úsmevov mojich blízkych. A z pocitu, že som presne tu a teraz, kde mám byť. Som vďačná, že som sa nechala viesť až sem, kde sa cítim byť sama sebou a môžem sa za seba postaviť. Viem, že to nie je konečné miesto kam som došla, a až ma život znovu zavolá vydám sa na cestu znovu a znovu…
Som šťastná, že sa o svoje dary vcítenia a intuície môžem podeliť aj s Vami. Rada vás budem sprevádzať zákutiami vašej duše a podporím vás v hľadaní vašich darov.
Komora celostnej hypnoterapie
Cestou som sa stala členom komory hypnoterapie, čím som sa zaviazala dodržiavať etický kódex, ktorý vám zaručuje, že s vašimi informáciami budem zaobchádzať ako s výsostne dôvernými informáciami a nebudem o nich hovoriť s inými ľuďmi. Etický kódex celostného hypnoterapeuta si môžete prečítať tu.
